Školstvo: čo zanechal Smer a na čo máme po voľbách...

Autor: Ján Marosz | 10.2.2016 o 20:14 | Karma článku: 6,10 | Prečítané:  768x

Systém školstva na Slovensku je po vládach Roberta Fica z hľadiska kvality dlhodobo pod priemerom OECD. Sumarizujem problémy a ponúkam riešenia.

V aktuálnom volebnom období sa v rezorte školstva vystriedali až traja ministri. Ani jeden z nich však neurobil žiadne systémové opatrenia a strana Smer nesplnila svoj volebný program.

Súčasná vláda strany Smer-SD sa v programovom vyhlásení zaviazala napríklad presadiť model financovania na triedu a zrušiť tzv. normatívne financovanie na žiaka. Ani jeden z troch ministrov, ktorí rezort v tomto volebnom období riadili, však tento model nezrealizoval. Vláda nesplnila ani prísľub zvýšiť platy učiteľov na 1,2-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Samotná častá fluktuácia na poste ministra školstva v tejto vláde poukazuje na fakt, že strana Smer-SD nemala premyslenú realizovateľnú koncepciu, ktorá by mala ambíciu zlepšiť stav školstva.

V októbri minulého roku Slovenská komora učiteľov (SKU) zverejnila 12-bodové stanovisko k spoločenskému a ekonomickému postaveniu pedagogických a odborných zamestnancov v regionálnom školstve. Vláda podľa SKU zavádza učiteľov aj verejnosť, neplní svoje sľuby a nebola schopná spracovať víziu a stratégiu rozvoja školstva a predložiť ju na verejnú diskusiu.

Smer proti školskej samospráve

Novelou školského zákona Smer posilnil kompetencie zriaďovateľov škôl pri

výbere riaditeľov – na úkor školských samospráv. Vládna strana tak vyšla v ústrety samosprávnym krajom i Združeniu miest a obcí Slovenska, čím však bezprecedentne porušila samosprávny princíp v školstve. Paradoxom tejto zmeny je, že proti samosprávnym princípom v školstve sa postavili zástupcovia územných samospráv.

Výdavky na školstvo

V čase nástupu prvej vlády Roberta Fica ekonomika rýchlo rástla, napriek tomu vláda znižovala podiel rozpočtu na školstvo až do roku 2009. Zvýšila ich až s optikou blížiacich sa volieb.

Vláda Ivety Radičovej novelou zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch zvýšila od 1. januára 2012 platy učiteľov v priemere o 5,7 %. Zároveň bol zavedený aj príplatok začínajúcim zamestnancom vo výške 6 % z príslušnej platovej tarify platovej triedy a pracovnej triedy a zaviedol sa tiež príplatok za prácu so žiakmi so zdravotným znevýhodnením alebo so žiakmi zo sociálne znevýhodneného prostredia. Upravili sa tiež platové tarify platových a pracovných tried smerom nahor v škále od 1,9 až po 9 %.

Po tomto kľúčovom opatrení sa však už pre skrátené volebné obdobie a predčasné voľby ďalšie opatrenia nestihli realizovať.

Súčasná vláda vyčlenila na rok 2016 na školstvo takmer o pätinu menej financií (266 mil. eur) než v roku 2015.

Slovensko  patrí v EÚ medzi krajiny s najnižšími výdavkami na školstvo v pomere k HDP, pričom tento pomer sa za posledné roky znižuje. Kým v EÚ je priemer nad 5 percent, na Slovensku to bolo v roku 2013 len 3,8%. Dôsledkom je nielen nižšia kvalita vzdelávania, ale aj nízky spoločenský status učiteľov.

Učitelia a pedagógovia na Slovensku majú v porovnaní s inými vysokoškolsky vzdelanými zamestnancami najnižšie platy spomedzi 34 vyspelých krajín. Na Slovensku majú učitelia platy vo výške približne 44 % z priemerného platu vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov, priemer krajín OECD je v rozpätí 77-89 %. Nástupný plat učiteľov (absolventov pedagogických fakúlt) je necelých 590 eur, čo je na úrovni priemerného nástupného platu absolventov stredných škôl bez maturity.

Výskumy a štatistiky potvrdzujú, že tento finančný faktor má značný vplyv na úroveň výsledkov žiakov – v hodnotení pätnásťročných žiakov (PISA) sa na najvyšších priečkach umiestňujú krajiny, ktoré najviac investujú do učiteľov, a to tak do ich platov, ako aj ich spoločenského a profesijného statusu.

Kriticky nízka je aj podpora duálneho modelu odborného vzdelávania. Oproti pôvodnej ponuke 115 zamestnávateľov, ktorá počítala s viac ako 1440 žiakmi, sa do duálneho modelu zapojilo len niečo cez 420 žiakov (31 škôl). Firmy, ktoré sa do tohto modelu zapojili, alebo chcú zapojiť, sú zo strany štátu ekonomicky slabo motivované. Podobne je to aj v prípade samotných škôl – štát znížil o 10 % príspevok stredným odborným školám na každého zapojeného žiaka. 

V rámci výdavkov na školstvo je potrebné tiež zamerať výzvy na čerpanie eurofondov na potreby škôl a najmä pedagógov a nie na potreby ministerstva alebo ním priamo riadených inštitúcií.

Súčasná vláda prijala opatrenia, ktoré boli pre viaceré centrá voľného času likvidačné. Podľa Asociácie centier voľného času novela zákona č. 325/2012, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o financovaní základných, stredných škôl a školských zariadení, neodráža komplexne legislatívu vzťahujúcu sa na výchovné pôsobenie na deti a mládež na základe školského zákona, ako aj vyhlášky o CVČ 306/2009. Výsledkom bolo zrušenie niekoľkých centier voľného času, zníženie rozpočtu pre viaceré centrá, zníženie počtu zamestnancov a externých spolupracovníkov, problém s platením nájmov i vyplácaním miezd atď. Zmena priniesla okrem existenčných problémov viacerých centier aj diskrimináciu detí žijúcich na vidieku, pretože tie si musia na činnosť priplatiť oveľa viac, ako to bolo pred zmenou podmienok.

Nadmerná byrokracia

V minulosti sa uskutočnilo mapovanie situácie na školách vytvorením tzv. wiki, ktorá mapuje procesy a aktivity, ktoré učitelia a riadiaci pracovníci vnímajú ako administratívnu záťaž. Následne boli spracované konkrétne výstupy pri schvaľovaní novej legislatívy, napr. pri vyhláške o základných školách a vyhláške o stredných školách. Nadmerná administratívna záťaž nesúvisiaca priamo s pedagogickou prácou však naďalej pretrváva.

Vysoké školstvo

Na Slovensku máme najviac univerzít v Európe v prepočte na 100 tisíc obyvateľov. Sieť vysokých škôl je predimenzovaná, nezodpovedá potrebám trhu práce, možnostiam, ani ľudským zdrojom, ktoré pre vysokoškolské vzdelávanie máme k dispozícii.

Pri predimenzovanej sieti vysokých škôl a obmedzených zdrojoch nie je možné naraz dosahovať kvalitu aj kvantitu. Doterajšie dôvodové správy k vysokoškolským zákonom a ich novelám argumentovali, že za najväčší problém slovenského vysokého školstva sa považuje nedostatočná kvalita vzdelávania. Málo sa však hovorí o nedostatočnej kvalite vedy a výskumu. Na časti univerzít je vedecká práca len formálne deklarovaná.

Okrem toho absentuje aj vízia a stratégia rozvoja univerzitného vzdelávania a doposiaľ nemáme ani jasne definované a všeobecne prijaté indikátory kvality vysokej školy. S tým súvisí aj otázka financovania vysokých škôl. Súčasný spôsob financovania je založený na výkone; nezohľadňuje zmeny v štruktúre ekonomiky a nekladie ani nároky na kvalitu prijímaných ani absolvujúcich študentov.

Naliehavým problémom tiež je, že mnoho absolventov VŠ nenájde zodpovedajúce uplatnenie na trhu práce. Slovensko patrí medzi krajiny s najvyššou nezamestnanosťou mladých ľudí v Európe.

Znalostná ekonomika

Jedným z motorov ekonomického rastu vyspelých krajín je znalostná ekonomika. Investície do vzdelania, vedy, výskumu a technológií sú všade vo svete spojené nielen s reštrukturalizáciou ekonomík, ale aj s rastom životnej úrovne obyvateľov a s postupným riešením problému nezamestnanosti.

Kým vo vyspelom svete sa v ostatných rokov čoraz viac zdôrazňuje budovanie znalostnej ekonomiky a v EÚ sa hovorí o potrebe navýšiť výdavky na vedu na 3 % HDP, Slovensko financuje vedu približne na úrovni 0,4 % HDP. Vzdelávanie, veda, výskum a vývoj sa podieľajú na tvorbe HDP a na tvorbe pracovných miest a prispievajú ku konkurencieschopnosti ekonomiky.

Chápanie vedy na Slovensku je stále ešte v zajatí minulosti, veda má popri nízkom financovaní aj zastaranú organizačnú štruktúru a riadenie (v SAV aj na univerzitách).

Vo svetovom hodnotení vedecko-výskumných inštitúcií

SCImago Institutions Rankings skončila Slovenská akadémia vied až na 429. mieste. V hodnotení krajín V4 dopadla dokonca najhoršie. Univerzita Komenského v Bratislave skončila v tomto svetovom hodnotení až na 792. mieste.

Zhrnutie základných problémov:

  • Kriticky nízke výdavky na školstvo, vedu a výskum.
  • Kritický stav viacerých školských budov.
  • Profesia učiteľa či pedagóga je na Slovensku stále jednou z najslabšie platených profesií s vysokoškolským vzdelaním.
  • Zhoršovanie sa žiakov. V medzinárodnom hodnotení pätnásťročných žiakov (PISA) sa slovenskí žiaci výrazne zhoršili vo všetkých testovaných oblastiach: od čítania a porozumenia textu, cez matematiku až po prírodné vedy.
  • Pretrváva problém s učebnicami.
  • Nízka kvalita odborného vzdelávania, ktorá je dlhodobo kritizovaná aj zamestnávateľmi. Nízka podpora duálneho modelu vzdelávania.
  • Predimenzovaná sieť vysokých škôl a priepasť medzi vzdelaním a trhom práce.
  • Chýbajú jasne definované indikátory kvality vysokej školy.
  • Slabé budovanie znalostnej ekonomiky.

Základné opatrenia:

  1. Je naliehavé zastaviť pokles výdavkov na vzdelávanie, vedu a výskum a naštartovať jeho zvyšovanie postupne minimálne na úroveň priemeru EÚ.
  2. Pokračovať vo zvyšovaní platov učiteľov každý rok počas nasledujúceho volebného obdobia o 10%.
  3. Zamerať výzvy na čerpanie eurofondov na potreby škôl a najmä pedagógov a nie na potreby ministerstva alebo inštitúcií priamo riadených ministerstvom.
  4. Audit administratívnej agendy škôl, následne minimalizovanie administratívneho zaťaženia pedagógov nesúvisiaceho priamo s pedagogickou činnosťou.
  5. Liberalizácia trhu s učebnicami, resp. slobodný výber na trhu s učebnicami.
  6. Presadzovať a podporovať také opatrenia a nástroje, ktoré zvýšia motiváciu súkromného sektora k spolupráci súkromného sektora so strednými i vysokými školami a ktoré umožnia viac prepojiť vzdelávanie s praxou.
  7. Podporovať a rozvíjať projekt Otvorená škola, aby sa stala širším, komunitným centrom vzdelávania, kultúry a športu.
  8. Otvoriť odbornú diskusiu s cieľom definovať indikátory kvality vysokej školy. Indikátory musia byť identifikovateľnými aspektmi kvality.
  9. Zmeniť systém financovania VŠ a zároveň zaviesť systém viaczdrojového financovania vysokých škôl a vedy. Diferencovanie podľa kvality vysokých škôl a následne štrukturálne zmeny by mali vplyv aj na ich financovanie, resp. na nevyhnutnú zmenu súčasného spôsobu financovania. Doterajší spôsob financovania je založený na výkone. Súčasný spôsob financovania nezohľadňuje zmeny v štruktúre ekonomiky a nekladie ani nároky na kvalitu prijímaných ani absolvujúcich študentov. Nový spôsob financovania musí byť založený na kvalite.
  10. Sprofesionalizovať prácu akreditačnej komisie. To znamená vytvoriť z nej skutočný administratívny aparát, ktorý odbremení odborníkov od rutinných úkonov, zvýšiť podiel jej členov zo zahraničia a zjednodušiť samotný akreditačný systém.
  11. Modernizácia inštitucionálnej organizácie vedy v SAV a na univerzitách, ktoré by mali tvoriť základ znalostnej ekonomiky na Slovensku.
  12. Skompatibilnenie systému vedeckých, vedecko-pedagogických a pedagogických hodností s vyspelými krajinami.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?