Aký je rozdiel medzi slovenskou školou a nemeckou firmou

Autor: Ján Marosz | 25.12.2015 o 19:30 | Karma článku: 12,69 | Prečítané:  11569x

Pracoval som 7 rokov na základnej škole a gymnáziu. Keďže som mal na krku hypotéku a nervy v háji, presedlal som do nemeckej strojárskej firmy, kde hľadali človeka v oblasti ľudských zdrojov a optimalizácii. 

A keďže som nemčinár, tak sa to podarilo. A prečo som mal nervy v háji? A prečo som ich z toho hája vytiahol naspäť?

Rozdielov je neúmerne, ja zdôrazním len aspekt, ktorý sa týka tvorivosti a strachu.

Tvorivosť v škole:

Pri riaditeľovi, ktorý je silná osobnosť s vyhraneným názorom a snahou robiť si veci podľa seba, som mal neustále pocit, že mám vypnutý mozog. Jediné, čo bolo treba robiť, je to, čo sa očakáva, poctivo vypisovať a parafovať (nezmyselné vyčiarkavanie prázdnych polí) triednu knihu, ročne prerábať tematické plány (buď s novým ministrom, alebo usmernením z ministerstva), odučiť si svoje a načas vypadnúť – lebo jeden z bonusov učiteľa je, že môže ísť domov, keď odučí – aby si následne večer, keď deti zaspia, vytiahol kopu s písomkami.  Pripomienky k fungovaniu školy sa prezentovali výlučne v zborovni, keď tam nebol riaditeľ alebo zástupkyňa.  Viedla sa tichá vojna – všetci proti riaditeľovi. Na ročnej báze sa kopírovali programy pre deti bez akejkoľvek tvorivosti, iskry či zmeny. Porady s učiteľmi boli monológom riaditeľa bez priestoru na diskusiu. Neexistoval priestor na otvorenú diskusiu, z ktorého by vznikalo niečo nové, lepšie, zaujímavejšie.

Tvorivosť v nemeckej firme:

V nemeckých firmách funguje úplne odlišný princíp, ktorý priam núti človeka k podávaniu nápadov a aktivite. Nazýva sa to proces zlepšovania. Pracovník cez PC softvér alebo vo výrobe priamo na kartu napíše, aký problém na svojom pracovisku alebo v prostredí okolo seba pozoruje. Následne pomenuje príčinu problému a navrhuje riešenie. Koordinátor tohto procesu je povinný sa jeho nápadom zaoberať a hľadať spolu s pracovníkom optimálne riešenie. Keď sa nápad zrealizuje, zamestnanec dostane odmenu podľa druhu nápadu. Ak prináša úsporu nákladov, tak percento z úspory, ak ide o nevyčísliteľný nápad – napr. týkajúci sa komunity –, dostane paušálnu čiastku do výplaty.  Ráta sa každý nápad, aj taký, ktorý nesúvisí priamo s pracovnou náplňou.

Okrem toho sa pravidelne konajú workshopy a swot-analýzy, na základe ktorých sa neustále vylepšujú procesy s cieľom dosiahnutia dobrých hospodárskych výsledkov.

Ide o dva odlišné svety. V tom prvom je kreativita blokovaná strachom z riaditeľa, ktorý má „patent na rozum“, v tom druhom Nemec podporuje tvorivosť a kreativitu. Poviete, že áno, ale Nemec produkuje autá, alebo ložiská... a škola nemá prostriedky na vydržiavanie „optimalizátorov“.

Z mojej dvojitej skúsenosti s týmito svetmi ale vychádza, že niekedy stačí na kvalitný workshop zlepšovania len tabuľa, fixky (krieda) a nestranný moderátor, ktorý ovláda metódu otázok, na základe ktorých učitelia zo seba vypustia paru a napr. počas brainstormingu dajú zo seba všetko, čo ich trápi. Potom si analyzujú príčiny problémov, môžu diskutovať a hľadať spoločné riešenia. Sila kolektívu, uvoľnená nálada a šikovný moderátor dokážu posunúť zaostalú školu na priateľskejšiu, otvorenejšiu a modernejšiu úroveň. A radosť zo zmien by podnecovala ďalší dynamizmus a snahu o zlepšovanie. 

A tu by mal štát, ktorý sa tvári, že nemá peniaze – ale ja viem, že má (lebo poctivo mu pol roka posielam dane) – oceňovať zlepšenia, či vychovávať nestranných moderátorov, ktorí by boli dobre pripravení na „vytiahnutie maxima“ z množstva frustrovaných a demotivovaných učiteľov. 

Ak budem činný v politike, určite sa za takýchto optimalizátorov v školách zasadím.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Z Nemecka urobila Merkelová hýbateľa Európy

Angela Merkelová bola v posledných rokoch tvárou Európskej únie. Bez domáce podpory to bude mať oveľa ťažšie.

ŠPORT

Nórsky divák nevedel, že Sagana na Tour de France vylúčili

Ľudia v Nórsku si majstrovstvá sveta v cyklistike užívajú.


Už ste čítali?