Aký je rozdiel medzi slovenskou školou a nemeckou firmou

Autor: Ján Marosz | 25.12.2015 o 19:30 | Karma článku: 12,69 | Prečítané:  11532x

Pracoval som 7 rokov na základnej škole a gymnáziu. Keďže som mal na krku hypotéku a nervy v háji, presedlal som do nemeckej strojárskej firmy, kde hľadali človeka v oblasti ľudských zdrojov a optimalizácii. 

A keďže som nemčinár, tak sa to podarilo. A prečo som mal nervy v háji? A prečo som ich z toho hája vytiahol naspäť?

Rozdielov je neúmerne, ja zdôrazním len aspekt, ktorý sa týka tvorivosti a strachu.

Tvorivosť v škole:

Pri riaditeľovi, ktorý je silná osobnosť s vyhraneným názorom a snahou robiť si veci podľa seba, som mal neustále pocit, že mám vypnutý mozog. Jediné, čo bolo treba robiť, je to, čo sa očakáva, poctivo vypisovať a parafovať (nezmyselné vyčiarkavanie prázdnych polí) triednu knihu, ročne prerábať tematické plány (buď s novým ministrom, alebo usmernením z ministerstva), odučiť si svoje a načas vypadnúť – lebo jeden z bonusov učiteľa je, že môže ísť domov, keď odučí – aby si následne večer, keď deti zaspia, vytiahol kopu s písomkami.  Pripomienky k fungovaniu školy sa prezentovali výlučne v zborovni, keď tam nebol riaditeľ alebo zástupkyňa.  Viedla sa tichá vojna – všetci proti riaditeľovi. Na ročnej báze sa kopírovali programy pre deti bez akejkoľvek tvorivosti, iskry či zmeny. Porady s učiteľmi boli monológom riaditeľa bez priestoru na diskusiu. Neexistoval priestor na otvorenú diskusiu, z ktorého by vznikalo niečo nové, lepšie, zaujímavejšie.

Tvorivosť v nemeckej firme:

V nemeckých firmách funguje úplne odlišný princíp, ktorý priam núti človeka k podávaniu nápadov a aktivite. Nazýva sa to proces zlepšovania. Pracovník cez PC softvér alebo vo výrobe priamo na kartu napíše, aký problém na svojom pracovisku alebo v prostredí okolo seba pozoruje. Následne pomenuje príčinu problému a navrhuje riešenie. Koordinátor tohto procesu je povinný sa jeho nápadom zaoberať a hľadať spolu s pracovníkom optimálne riešenie. Keď sa nápad zrealizuje, zamestnanec dostane odmenu podľa druhu nápadu. Ak prináša úsporu nákladov, tak percento z úspory, ak ide o nevyčísliteľný nápad – napr. týkajúci sa komunity –, dostane paušálnu čiastku do výplaty.  Ráta sa každý nápad, aj taký, ktorý nesúvisí priamo s pracovnou náplňou.

Okrem toho sa pravidelne konajú workshopy a swot-analýzy, na základe ktorých sa neustále vylepšujú procesy s cieľom dosiahnutia dobrých hospodárskych výsledkov.

Ide o dva odlišné svety. V tom prvom je kreativita blokovaná strachom z riaditeľa, ktorý má „patent na rozum“, v tom druhom Nemec podporuje tvorivosť a kreativitu. Poviete, že áno, ale Nemec produkuje autá, alebo ložiská... a škola nemá prostriedky na vydržiavanie „optimalizátorov“.

Z mojej dvojitej skúsenosti s týmito svetmi ale vychádza, že niekedy stačí na kvalitný workshop zlepšovania len tabuľa, fixky (krieda) a nestranný moderátor, ktorý ovláda metódu otázok, na základe ktorých učitelia zo seba vypustia paru a napr. počas brainstormingu dajú zo seba všetko, čo ich trápi. Potom si analyzujú príčiny problémov, môžu diskutovať a hľadať spoločné riešenia. Sila kolektívu, uvoľnená nálada a šikovný moderátor dokážu posunúť zaostalú školu na priateľskejšiu, otvorenejšiu a modernejšiu úroveň. A radosť zo zmien by podnecovala ďalší dynamizmus a snahu o zlepšovanie. 

A tu by mal štát, ktorý sa tvári, že nemá peniaze – ale ja viem, že má (lebo poctivo mu pol roka posielam dane) – oceňovať zlepšenia, či vychovávať nestranných moderátorov, ktorí by boli dobre pripravení na „vytiahnutie maxima“ z množstva frustrovaných a demotivovaných učiteľov. 

Ak budem činný v politike, určite sa za takýchto optimalizátorov v školách zasadím.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Sagan začal sezónu klasík druhým miestom, opäť ho zdolal van Avermaet

Belgičan porazil slovenského cyklistu na belgickej klasike Omloop Het Nieuswblad aj minulý rok.

PLUS

Ako pred sto rokmi vysvetľovali príchod tabaku do Európy

Ako sa tabak (dohán) dostal do Európy a ako sa ujalo fajčenie?


Už ste čítali?